Kramárik sa sťahuje. Dostali sme výpoveď zo súčasných priestorov na Uhrovej, pretože budova sa ide kompletne rekonštruovať. Všetci nájomcovia sa musia k 31.3.2017 vysťahovať.
Keďže sme s tým rátali a bolo nám to už dávnejšie avizované, rozhliadali sme už pomerne dlho po nových priestoroch, vhodných pre naše rodinné centrum. Prioritou bolo zostať na Kramároch, nie len preto, že Kramárik kdesi pri Poluse by znel trochu zvláštne, ale najmä preto, že je tu veľká komunita rodín s malými deťmi, ktoré centrum potrebujú práve tu, na tomto sídlisku. Rovnako všetky členky nášho občianskeho združenia, ktoré sa podieľame na chode Kramárika, sme Kramárčanky. Vhodných miest žiaľ na Kramároch veľa nie je. Administratívnych priestorov je tu len niekoľko, aj tie sa momentálne pomerne húfne prerábajú na byty. Rodinné domy sú pre nás pridrahé a tiež z pohľadu majiteľov či susedov nie najvhodnejšie. Mestská časť má na Kramároch Dom kultúry, kde nemajú voľné priestory, dve materské a jednu základnú školu na Cádrovej ulici a práve o jej priestory sme prejavili záujem. V januári 2017 sme začali rokovať s riaditeľkou školy, pani Miroslavou Komorníkovou, ktorá bola od začiatku naklonená tomu, aby Kramárik našiel priestory práve v areáli ich školy – pretože ako sama hovorila – oni ako škola/škôlka a my ako rodinné centrum sme tu pre komunitu rodičov a detí z Kramárov a môžeme sa pekne dopĺňať. My sa zameriavame na deti do 6 rokov, škôlka a škola poskytuje vzdelávanie a záujmové aktivity pre deti od 3 resp. 6 rokov. Celkom ideálna kombinácia. Mnoho rodičov, ktorých deti navštevujú materskú či základnú školu na Cádrovej, majú aj mladšie deti, ktoré ešte nenavštevujú predškolské zariadenie – práve tie by u nás mohli navštevovať rôzne krúžky či zahrať sa v herni. Všetko pekne blízko seba – ráno by rodičia odviezli staršie deti do školy či do škôlky, s mladším by sa mohli prísť zahrať k nám. Popoludní by mohli prísť mladšie i staršie deti spolu. Dávalo to naozaj zmysel. Pani riaditeľka nám ponúkla priestory, ktoré sa nachádzajú v samostatnej jednoposchodovej budove, v ktorej na prízemí je jedáleň školy a na hornom poschodí bolo voľných niekoľko učební. Tie neboli nevyužité, ale pani Komorníková bola ochotná presunúť súčasných nájomníkov a ponúknuť im alternatívne priestory v rámci školy tak, aby boli učebne dispozícii pre Kramárik. Na túto spoluprácu sme sa začínali naozaj tešiť. Oslovili sme interiérové dizajnérky, aby skúsili navrhnúť, ako premeniť „školsky vyzerajúce prostredie“ na detský raj, v ktorom sa rodiny budú dobre cítiť. Začali sme rokovať s viacerými firmami, ktoré by nám pomohli s úpravami priestorov. Hoci nás to malo stáť nejakú investíciu, nevadilo nám to, brali sme to ako samozrejmosť, keď chceme docieliť, aby bolo centrum príťažlivé. Bola to naša voľba. Popri tom sme s pani riaditeľkou riešili nie jednoduché administratívne záležitosti – keď si totiž prenajmete priestor od komerčného subjektu, ten pripraví zmluvu, podpíšete ju a môžete sa sťahovať. Škola ako štátna inštitúcia, spadajúca pod mestskú časť, sa však riadi inými pravidlami. Dlhodobý prenájom nemôže poskytnúť vedenie školy bez toho, aby to schválilo miestne zastupiteľstvo - poslanci. S tým boli spojené ďalšie „peripetie“ – aby mohol ísť materiál na zastupiteľstvo, bolo potrebné najprv napísať žiadosť o prenájom, potom pripraviť materiál, ten musel najprv prejsť komisiou... No jednoducho byrokratický kolotoč, ktorý sme nevymysleli my, ani riaditeľka školy, jednoducho ho bolo potrebné absolvovať. Venovali sme tomu obe strany kopec času a energie, navyše pod časovým stresom, či sa to celé stihne do marca, kedy sa už musíme vysťahovať. Vedeli sme, že až keď budeme mať veci formálne dotiahnuté, môžeme začať s rekonštrukčnými prácami, ktoré tiež nie sú hotové za jeden deň. Boli jarné prázdniny, veci sa hýbali pomaličky dopredu, keď sme sa zrazu náhle dozvedeli nepríjemnú informáciu. Mestská časť dostala podnet od „anonymnej skupiny“, ktorá v liste napísala, že je proti tomu, aby šiel Kramárik do spomínaných priestorov a že posielajú podnet na Úrad verejného zdravotníctva a ďalšie inštitúcie, aby tejto iniciatíve zabránili. Nezostalo iba pri vyhrážkach – na tzv. Hygienu podnet naozaj prišiel, opäť nepodpísaný, anonymný. O niekoľko dní prišla na Cádrovú kontrola z hygieny. Žiaľ, my sme na toto stretnutie neboli ani prizvaní, veď sme ešte neboli ani oficiálne nájomcom v spomínaných priestoroch. Záver kontroly bol ten, že ak by sme chceli priestory užívať, museli by sme vybudovať: samostatný vchod do budovy, aby sme nepoužívali ten istý, ako žiaci idúci do jedálne. Nové sociálne zariadenia, keďže na danom poschodí sa nachádzalo iba jedno, sociálne zariadenia na prízemí by sme mali zakázané používať. Ďalej by sme museli vybudovať bezbariérový prístup k budove – v areáli, ktorý má schody asi zo všetkých strán. Zároveň by však „plošiny“ nemohli byť nebezpečné pre žiakov školy. K tomuto celému mala byť vypracovaná odborná projektová dokumentácia. Na koľko odhadujete tieto investície vy? My sme ich „od oka“ odhadli na niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré naše občianske združenie nemá. Nebol to výmysel školy, boli to podmienky stanovené Úradom verejného zdravotníctva. Je logické, že na tomto celé naše snaženie stroskotalo. Nie len naše, ako Kramárika, ale naše spoločné snaženie s vedením školy. Pretože pani riaditeľka Komorníková sa naozaj snažila a robila všetko pre to, aby sme mohli priestory užívať. Napriek tomu, že od začiatku boli s tým spojené väčšie či menšie problémy, vždy nás podržala a obhajovala. Týmto sa jej chceme veľmi pekne poďakovať a napriek tomu, že to nevyšlo a že na Cádrovú nepôjdeme, veríme, že budeme na viacerých aktivitách spolupracovať a spoločne tak zlepšovať život mladých rodín na Kramároch. Lucia Gregorová, štatutárka RC Kramárik Mamy - členky a dobrovoľníčky Rodinného centra Kramárik pre vás pripravili zoznam overené tipy na zaujímavé darčeky pre deti. Veríme, že vás zaujmú a inšpirujú! Napíšte nám do komentára svoj názor a tiež vaše tipy na darčeky. Potešíme sa im!
KNIHY
HUDOBNÉ A AUDIO CD
STAVEBNICE
TVORIVÉ AKTIVITY
OSTATNÉ
V novembri tohto roku sa v Bratislave na Bojnickej ulici oficiálne otvára Zážitkové centrum vedy Aurelium. Už teraz však existuje možnosť centrum navštíviť pre skupinku aspoň desiatich osôb. To si Kramárik nemohol nechať ujsť! Zozbierali sme partiu škôlkárov a hoci je možno zariadenie primárne zamerané na mládež, ktorí už narážajú v škole na teoretické informácie o vystavených exponátoch, každý si tu nájde svoje. Centrom nás sprevádzal jeho vedúci a animátori, ktorí ešte viac pobádali detskú zvedavosť niečo vidieť, či vyskúšať. Spomedzi mnohých exponátov uvedieme napríklad záplavovú dedinu, príťažlivú a odstredivú silu cez chaotické kyvadlo a čiernu dieru, rozloženie hmotnosti, meranie zvuku, rozklad a lom svetla, ilúziu, stroboskop, solárnu a veternú energiu, vytváranie podtlaku v kvapaline, čiernu dieru, hľadanie ťažiska, rovnováhy, logické hry, laserovú šou, tanec robotov, Faradayovu klietku, či urobiť si trojrozmerný odtlačok tela. Exponáty sú rozdelené do siedmych oblastí: 1. Človek, obnoviteľné zdroje, ekológia 2. Elektrina, magnetizmus, komunikačné technológie 3. Chémia a materiály 4. Matematika a základné fyzikálne javy 5. Mechanika, termika, strojárstvo 6. Robotika, automatizácia 7. Svetelná technika, vlnenie, svetlo, optika Áno, takto napísané to znie vysoko odborne, ale je to zážitok, je to vlastne hra. Veda na dotyk. V Aureliu sme strávili vyše dvoch hodín, ale málilo sa. Nevideli sme všetko a niektoré objekty nám zase "nedovolili" ísť ďalej. "Mami, aj zajtra ideme na výstavu, dobre?" Vidieť a zažiť je viac ako ďalšie slová. Nechajte sa navnadiť: www.aurelium.sk. Za umožnenie návštevy a zážitkov, ústretový prístup, ako aj za samotný vznik takéhoto priestoru patrí veľká vďaka. Petra Blažejová, RC Kramárik |