PrieSTORY Cádrová alebo Prečo to nevyšlo

Kramárik sa sťahuje. Dostali sme výpoveď zo súčasných priestorov na Uhrovej, pretože budova sa ide kompletne rekonštruovať. Všetci nájomcovia sa musia k 31.3.2017 vysťahovať.
Keďže sme s tým rátali a bolo nám to už dávnejšie avizované, rozhliadali sme už pomerne dlho po nových priestoroch, vhodných pre naše rodinné centrum. Prioritou bolo zostať na Kramároch, nie len preto, že Kramárik kdesi pri Poluse by znel trochu zvláštne, ale najmä preto, že je tu veľká komunita rodín s malými deťmi, ktoré centrum potrebujú práve tu, na tomto sídlisku. Rovnako všetky členky nášho občianskeho združenia, ktoré sa podieľame na chode Kramárika, sme Kramárčanky.
Vhodných miest žiaľ na Kramároch veľa nie je. Administratívnych priestorov je tu len niekoľko, aj tie sa momentálne pomerne húfne prerábajú na byty. Rodinné domy sú pre nás pridrahé a tiež z pohľadu majiteľov či susedov nie najvhodnejšie.
Mestská časť má na Kramároch Dom kultúry, kde nemajú voľné priestory, dve materské a jednu základnú školu na Cádrovej ulici a práve o jej priestory sme prejavili záujem.
 
V januári  2017 sme začali rokovať s riaditeľkou školy, pani Miroslavou Komorníkovou, ktorá bola od začiatku naklonená tomu, aby Kramárik našiel priestory práve v areáli ich školy – pretože ako sama hovorila – oni ako škola/škôlka a my ako rodinné centrum sme tu pre komunitu rodičov a detí z Kramárov a môžeme sa pekne dopĺňať. My sa zameriavame na deti do 6 rokov, škôlka a škola poskytuje vzdelávanie a záujmové aktivity pre deti od 3 resp. 6 rokov. Celkom ideálna kombinácia.
Mnoho rodičov, ktorých deti navštevujú materskú či základnú školu na Cádrovej, majú aj mladšie deti, ktoré ešte nenavštevujú predškolské zariadenie – práve tie by u nás mohli navštevovať rôzne krúžky či zahrať sa v herni. Všetko pekne blízko seba – ráno by rodičia odviezli staršie deti do školy či do škôlky, s mladším by sa mohli prísť zahrať k nám. Popoludní by mohli prísť mladšie i staršie deti spolu. Dávalo to naozaj zmysel.
 
Pani riaditeľka nám ponúkla priestory, ktoré sa nachádzajú v samostatnej jednoposchodovej budove, v ktorej na prízemí je jedáleň školy a na hornom poschodí bolo voľných niekoľko učební. Tie neboli nevyužité, ale pani Komorníková bola ochotná presunúť súčasných nájomníkov a ponúknuť im alternatívne priestory v rámci školy tak, aby boli učebne dispozícii pre Kramárik.
Na túto spoluprácu sme sa začínali naozaj tešiť. Oslovili sme interiérové dizajnérky, aby skúsili navrhnúť, ako premeniť „školsky vyzerajúce prostredie“ na detský raj, v ktorom sa rodiny budú dobre cítiť. Začali sme rokovať s viacerými firmami, ktoré by nám pomohli s úpravami priestorov. Hoci nás to malo stáť nejakú investíciu, nevadilo nám to, brali sme to ako samozrejmosť, keď chceme docieliť, aby bolo centrum príťažlivé. Bola to naša voľba.
 
Popri tom sme s pani riaditeľkou riešili nie jednoduché administratívne záležitosti – keď si totiž prenajmete priestor od komerčného subjektu, ten pripraví zmluvu, podpíšete ju a môžete sa sťahovať.
Škola ako štátna inštitúcia, spadajúca pod mestskú časť, sa však riadi inými pravidlami. Dlhodobý prenájom nemôže poskytnúť vedenie školy bez toho, aby to schválilo miestne zastupiteľstvo - poslanci. S tým boli spojené ďalšie „peripetie“ – aby mohol ísť materiál na zastupiteľstvo, bolo potrebné najprv napísať žiadosť o prenájom, potom pripraviť materiál, ten musel najprv prejsť komisiou... No jednoducho byrokratický kolotoč, ktorý sme nevymysleli my, ani riaditeľka školy, jednoducho ho bolo potrebné absolvovať. Venovali sme tomu obe strany kopec času a energie, navyše pod časovým stresom, či sa to celé stihne do marca, kedy sa už musíme vysťahovať. Vedeli sme, že až keď budeme mať veci formálne dotiahnuté, môžeme začať s rekonštrukčnými prácami, ktoré tiež nie sú hotové za jeden deň.
 
Boli jarné prázdniny, veci sa hýbali pomaličky dopredu, keď sme sa zrazu náhle dozvedeli nepríjemnú informáciu. Mestská časť dostala podnet od „anonymnej skupiny“, ktorá v liste napísala, že je proti tomu, aby šiel Kramárik do spomínaných priestorov a že posielajú podnet na Úrad verejného zdravotníctva a ďalšie inštitúcie, aby tejto iniciatíve zabránili.
 
Nezostalo iba pri vyhrážkach – na tzv. Hygienu podnet naozaj prišiel, opäť nepodpísaný, anonymný. O niekoľko dní prišla na Cádrovú kontrola z hygieny. Žiaľ, my sme na toto stretnutie neboli ani prizvaní, veď sme ešte neboli ani oficiálne nájomcom v spomínaných priestoroch.
 
Záver kontroly bol ten, že ak by sme chceli priestory užívať, museli by sme vybudovať: samostatný vchod do budovy, aby sme nepoužívali ten istý, ako žiaci idúci do jedálne. Nové sociálne zariadenia, keďže na danom poschodí sa nachádzalo iba jedno, sociálne zariadenia na prízemí by sme mali zakázané používať. Ďalej by sme museli vybudovať bezbariérový prístup k budove – v areáli, ktorý má schody asi zo všetkých strán. Zároveň by však „plošiny“ nemohli byť nebezpečné pre žiakov školy. K tomuto celému mala byť vypracovaná odborná projektová dokumentácia. Na koľko odhadujete tieto investície vy? My sme ich „od oka“ odhadli na niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré naše občianske združenie nemá.
 
Nebol to výmysel školy, boli to podmienky stanovené Úradom verejného zdravotníctva.
 
Je logické, že na tomto celé naše snaženie stroskotalo. Nie len naše, ako Kramárika, ale naše spoločné snaženie s vedením školy. Pretože pani riaditeľka Komorníková sa naozaj snažila a robila všetko pre to, aby sme mohli priestory užívať. Napriek tomu, že od začiatku boli s tým spojené väčšie či menšie problémy, vždy nás podržala a obhajovala.
 
Týmto sa jej chceme veľmi pekne poďakovať a napriek tomu, že to nevyšlo a že na Cádrovú nepôjdeme, veríme, že budeme na viacerých aktivitách spolupracovať a spoločne tak zlepšovať život mladých rodín na Kramároch.
 
 
Lucia Gregorová,
štatutárka RC Kramárik