Nesrovnal: Chcem, aby bola Bratislava mesto, v ktorom si mladé páry povedia: “Tu chcem vychovávať svoje deti.”

zdroj: Ivo Nesrovnal

Aj nový bratislavský primátor chodí na prechádzky s kočíkom a rád. No aj jemu vadí, že pohyb s dieťaťom po hlavnom meste nie je vždy ideálny.

Od decembra 2014 má Bratislava nového “šéfa”. Ivo Nesrovnal začínal ako občiansky aktivista, pokračoval ako mestský poslanec a v minulom roku sa rozhodol ísť aj do boja o primátorské kreslo a uspel. 

Rozprávali sme sa s ním predovšetkým o tom, ako by sa dal v Bratislave vylepšiť život rodín s deťmi a aké má v tejto oblasti plány.

Kramárik: Pred viac ako rokom ste sa stal otcom. Ako sa Váš život odvtedy zmenil?
I.N.: Jednoznačne k lepšiemu! Moja dcéra mi robí veľkú radosť. Je neuveriteľné vidieť ako sa deti rýchlo učia, ako všetko „nasávajú“, ako veľmi vás potrebujú. Je to neopísateľný pocit, stať sa rodičom a nemenil by som ho za nič na svete. Minulý rok nebol jednoduchý, ale práve vďaka mojej rodine sme všetko zvládli.

Kramárik: Aj keď čerstvý otec, rozhodol ste sa ísť do primátorských volieb. Čo Vás k tomu primälo?
I.N.: Zrelo to vo mne postupne. Po návrate zo zahraničia som veľmi cítil rozdiel medzi Bratislavou a inými európskymi mestami. Začínal som preto ako aktivista, čistili sme zastávky, kontajnerové stojiská... Pri týchto aktivitách však chýbal niekto zodpovedný, kto by stav mohol zmeniť. Preto som sa stal poslancom. Ako poslanec ste však len 1 zo 45 a preto som sa rozhodol kandidovať na post primátora. Nebolo to ľahké, práve sa nám narodilo malé dieťa, ale najmä vďaka pochopeniu od mojej partnerky som sa rozhodol, že ideme do toho. 

Kramarik: Chodíte občas aj Vy s kočíkom po meste? Ako vnímate pohyb s malým dieťaťom po Bratislave? 
I.N.: Na prechádzky chodíme veľmi radi. Pobyt na čerstvom vzduchu predsa prospieva každému. Obľubujem hlavne prechádzky popri Dunaji, ale nevynechávame ani priestory v centre mesta. S kočíkom je to niekedy ťažšie, hlavne keď nemôžete prejsť po chodníku, pretože sa tam kvôli zaparkovaným autám nevmestíte. Alebo idete po chodníku, na ktorom vidíte, že už dávno doslúžil a potrebuje obnoviť. Je toho veľa, čo môžeme zmeniť a prechádzka s malým dieťaťom v kočíku je na to ideálna, dáva priestor na rozmýšľanie.

Kramárik: Pokiaľ človek nemá malé dieťa, neuvedomuje si, aká je infraštruktúra v Bratislave zlá. Myslíte si, že sa dá takáto situácia zmeniť v krátkodobom horizonte a ako? Máte aj Vy v tomto smere nejaké plány?
I.N.: Plány sú, len realizácia bude trvať dlhšie, mesto je v zlej finančnej kondícii. Budeme však robiť všetko, čo bude v našich silách. Postupne, ale účinne.

Kramárik: Podobné je to s mestskou hromadnou dopravou. Nie len že chýbajú nízkopodlažné spoje, no často ani zastávky nie sú na tieto vozidlá uspôsobené, a tak je asistencia druhej osoby pri nastupovaní a vystupovaní s detským kočíkom takmer nevyhnutná. Nie je výnimkou, že aj na krátke vzdialenosti sa musí viackrát prestupovať. Rodičia tak radšej jazdia autom. Trendom však je skôr znižovať počet áut v mestách. Ako sa pozeráte na situáciu Vy a chystáte sa na zmeny vo verejnej doprave?  
I.N.: Samozrejme, doprava a najmä preferencia MHD je priorita. Musíme ľudí dostať        z áut – v tomto smere mám plány najmä s vybudovaním mestskej železnice. Tá vás do centra mesta privezie rýchlejšie, ako akýkoľvek iný dopravný prostriedok.

Kramárik: Na druhej strane, problém môže byť aj v tom, že veľa ľudí, ktorí v Bratislave žijú, k nej nemajú žiaden vzťah, nevidia ju ako svoj domov, trvalé bydlisko majú stále mimo hlavné mesto, a to tak prichádza o podiel na ich daniach. Ako by ste týchto ľudí motivoval, aby si trvalé bydlisko v meste nahlásili? 
I.N.: Treba zvýhodňovať Bratislavčanov, lebo len tak docielime, aby si ľudia nahlasovali v Bratislave trvalý pobyt. Napríklad prijatím jednotnej parkovacej politiky, ktorá by však zvýhodňovala práve obyvateľov Bratislavy. Ale taktiež sa musíme snažiť o to, aby sme v očiach ostatného Slovenska boli dobre vnímaní. A to môže byť len vtedy, keď bude Bratislava naozaj reprezentatívnym hlavným mestom.

Kramárik: Počas svojej kariéry právnika ste žil napríklad v Hamburgu či Štutgarte. V čom by mohli byť tieto mestá inšpiráciou pre Bratislavu, predovšetkým, čo sa života rodín s deťmi týka? A je niečo z toho, čo by ste rád zaviedol aj v našom hlavnom meste? 
I.N.: Ľudia sú tam k sebe ústretoví. Vodiči, ktorí vidia mamičku s dieťaťom, jej prirodzene dajú prednosť. Verejné priestory sú v týchto krajinách podstatne čistejšie ako u nás (napríklad na prechádzke nie sú občania konfrontovaní s takým rozšíreným vizuálnym smogom, ako je tomu u nás). A v neposlednom rade, rodiny s deťmi majú priestor na aktívne trávenie voľného času (a nie je to v shopping mall-och).

Kramárik: Vo svojich volebných predsavzatiach ste si stanovil veľa cieľov, no čo konkrétne by ste rád za tie 4 roky dosiahol, aby bola Bratislava atraktívnejšia pre rodiny s deťmi?
I.N.: Chcel by som dosiahnuť, aby bola Bratislava pekné mesto, v ktorom sa bude dobre žiť, v ktorom budú mať Bratislavčania dôvod na úsmev. Aby bola Bratislava mesto, v ktorom si aj mladé páry povedia: tak tu chcem vychovávať svoje deti. Preto mám v pláne nájsť pozemky v jednotlivých mestských častiach, na ktorých by sa mohli zriadiť škôlky či jasle, rozšíriť sieť športovísk a ihrísk pre deti a mládež, rovnako ako rozbehnúť výstavbu nájomných bytov.

Ďakujeme za rozhovor.

Zuzana Kapustová